V každom čase (pri každej príležitosti, v každom období) v Duchu proste vo všetkých (všetkými spôsobmi) modlitbách a prosbách. Pritom bdejte so všetkou vytrvalosťou a prosbou za všetkých svätých (Boží posvätený ľud). Efežanom 6:18
Väčšina veriacich je dostatočne oboznámená s evanjelickým prekladom 1.Tesaloničanom 5:17. Hovorí: „Neprestajne sa modlite!“
Kedysi som sa čudovala a hovorila som Pánovi: „Pane, ako sa môžem dostať do bodu, kde budem schopná modliť sa neprestajne?“ Pre mňa slovo „neprestajne“ znamenalo nonstop, bez toho, aby som niekedy skončila. Nevedela som pochopiť, ako je to možné.
Teraz už lepšie rozumiem tomu, čo hovoril Pavol. Myslel tým, že modlitba by mala byť ako dýchanie, niečo, čo robíme neustále, ale často aj nevedomky. Naše fyzické telá si vyžadujú dýchanie. Podobne aj náš duchovný život je utvorený tak, aby sme sa oňho starali a rozvíjali ho neustálou modlitbou.
Problémom je, že kvôli zákonníckemu, náboženskému mysleniu máme mylnú predstavu, že ak nedodržíme určitý harmonogram, niečo zmeškáme. Ak sa staneme príliš „nábožnými“ ohľadom modlitby, mysliac si, že to musíme robiť určitý čas, pretože to robí niekto iný, sami sebe prinesieme odsúdenie. Dôležitou lekciou o modlitbe nie je postoj, resp. čas alebo miesto, ale naučiť sa modliť svojím vlastným spôsobom počas dňa. Modlite sa vo viere, vždy a na každom mieste.
Je to Duch Svätý, ktorý nás vedie do života neprestajnej modlitby.