[Preto nepovažujem milostivý Boží dar za niečo menej významné a zmariť jeho samotný účel]; Nepohŕdam milosťou (nezaslúženou priazňou) Božou. Lebo ak je spravodlivosť (oslobodenie od viny) zo zákona [dodržiavania rituálu], tak Kristus (Mesiáš) nadarmo umrel. GALAŤANOM 2:21
Je zvláštne, že prichádzame k Bohu skrze Krista takí, akí sme a nespoliehame sa na nič iné ako na Ježišovu krv, aby nás očistila od našich hriechov. Naše srdcia sú plné vďačnosti, pretože vieme, že si to nezaslúžime. Avšak, od tej chvíle máme z nejakého dôvodu tendenciu chcieť mať aj všetko ostatné, čo nám On dáva.
Predpokladáme, že Boh nás nepožehná, pretože si myslíme, že si to nezaslúžime. Nečítali sme dostatočne Bibliu, nemodlili sme sa alebo sme stratili nervy v premávke. Nájdeme milión spôsobov, ako sa odlúčiť od Božej lásky. Boh nás nikdy neprestane milovať, no my to často prestávame prijímať.
Napriek všetkému dôrazu, ktorý kladieme na vieru, snažíme sa žiť život, ktorý Boh naplánoval pre nás žiť ho v milosti, vo svojej vlastnej sile a skutkov. Niet divu, že sa cítime frustrovaní a zmätení – oboje je znakom toho, že sme mimo milosti a v skutkoch.
Keď máte vo svojom živote problém s ktorým si neviete poradiť, nepotrebujete viac rozmýšľania a uvažovania, ale viac milosti. Ak nemôžete nájsť riešenie svojho problému, jednoducho dôverujte Bohu, že vám ho zjaví. Nemusíte si Božiu pomoc zaslúžiť, ani sa na ňu kvalifikovať – On vás chce vybaviť a zmocniť každý jeden deň prostredníctvom Jeho milosti.
Kde zlyhávajú skutky, vždy uspeje milosť.