Ale ak má niekto pozemský majetok (zdroje na udržanie života) a vidí brata trpieť núdzu, a zavrie si pred ním srdce, ako môže byť v ňom Božia láska? Deti, nemilujme [iba] slovom ani jazykom, ale skutkom a opravdivo (v praxi a úprimne). JÁN 3:17-18
Najrýchlejší spôsob, ako byť požehnaný, je rozhodnúť sa byť požehnaním pre ostatných. Keď sa rozhodnete mať štedré srdce, ktoré sa snaží uspokojiť potreby ľudí okolo vás, Boh vleje do vášho života svoje zaopatrenie. Človek, ktorý je riekou požehnania, nikdy nevyschne.
Niečo hlboko v srdci každého veriaceho chce pomáhať druhým. Sebectvo nás však môže urobiť tak agresívnymi, pokiaľ ide o naše vlastné túžby, že zabúdame na potreby ľudí okolo nás.
Všade okolo sú zranení ľudia. Niektorí sú chudobní; iní sú chorí alebo osamelí. Ďalší sú emocionálne zranení alebo majú duchovné potreby. Jednoduchý prejav láskavosti voči zranenej osobe môže spôsobiť, že sa tento jednotlivec bude cítiť milovaný a hodnotný.
Ľudia sa môžu chytiť do pasce snahy mať viac a viac. Boj často prináša malé alebo žiadne výsledky. S Božou pomocou sa môžeme snažiť, aby sme vynikali v dávaní druhým. Ak tak urobíme, zistíme, že Boh sa stará o to, aby sme mali dosť na to, aby sme uspokojili svoje potreby a navyše mali aj hojne na rozdávanie.
Niet väčšieho požehnania ako dávať druhým v núdzi.