„Lebo chodíme vierou [riadime svoje životy a správame sa podľa nášho presvedčenia, vierou rešpektujeme vzťah človeka k Bohu a božským veciam, s dôverou a svätou vrúcnosťou, tak chodíme] a nie videním.“ (2.KORINŤANOM 5:7)
Biblia nás učí žiť vo viere a nie v tom, čo vidíme a cítime. Sú však chvíle, kedy Boh využije naše okolnosti aby k nám prehovoril. Napríklad, keď sme ja a Dave začali vnímať, že nám Boh hovorí o pláne začať televízne vysielanie, ani jeden z nás s určitosťou nevedel ako taký program vytvoriť a tiež sme nemohli vysielať bez toho, aby sme na to mali financie. Nepoznali sme spôsob, ako získať dostatok financií vlastnými silami, takže ich musel zabezpečiť Boh. Ak by sme sa obrátili na desiatich našich priateľov a partnerov s finančnou požiadavkou, a oni nám neposlali financie, nemohli by sme urobiť ďalší krok. Bez ohľadu na to, ako sme verili v toto televízne vysielanie, potrebovali sme na to získať peniaze. Verili sme, že Boh prehovoril k našim srdciam, ale tiež sme potrebovali, aby sa Jeho slovo prejavilo aj v našich okolnostiach. Musíme poznať rozdiel medzi vierou, bláznovstvom a domnienkou. Bolo by pre nás bláznovstvom, keby sme sa kvôli televíznemu vysielaniu zadlžili.
Predpokladajme, že sa žena modlí a cíti, že by mala ísť do práce, aby pomohla s rodinnými výdavkami. Rozhodne sa zamestnať, ale má dve malé deti. Ak nemôže nájsť spoľahlivú opatrovateľku, nemôže začať pracovať. To je okolnosť, o ktorú sa musí postarať Boh, aby sa ona mohla pohnúť dopredu. Ak Boh nezabezpečí opatrovateľku, bude musieť pochybovať o tom, že by mohla ísť do práce. Možno jej Boh ukazuje, že ostať doma s rodinou je teraz lepšie, než pracovať.
Kráčame vo viere, ale musíme požiadať Boha, aby nám dal múdrosť, kedy máme úplne ignorovať okolnosti a kedy im treba venovať pozornosť, pretože ich On používa na to, aby s nami rozprával a viedol nás.
BOŽIE SLOVO PRE TEBA NA DNES: Ži vierou, ale nebuď bláznivý.