„No vy nežijete telesne, ale duchovne, ak vo vás prebýva [Svätý] Boží Duch [naozaj]. Ale ak niekto nemá [Svätého] Kristovho Ducha, ten nie je jeho.“ (RIMANOM 8:9)
Sme povolaní chodiť v Duchu, alebo ako hovorí dnešný verš žiť „duchovne“. Rozhodnutie žiť taký život je východiskovým bodom, ale z Božieho Slova a zo skúsenosti vám môžem povedať, že je to viac než len rozhodnutie. Vyžaduje si to prácu Ducha Svätého hlboko v našich životoch. On pracuje v nás skrze Božie Slovo, ktoré rozdeľuje našu dušu a ducha (pozri Židom 4:12). On tiež používa okolnosti, aby nás naučil stabilite a chodení v láske.
Tieto veci, ktoré sme povolaní robiť, nie sú len veci, ktoré sú nám dané, oni v nás musia pracovať. Rovnako, ako droždie alebo kvasinky musia byť zapracované do cesta – taktiež Kristus musí pracovať v nás.
Vo Filipanom 2:12 nás apoštol Pavol učí, aby sme „pracovali“ s bázňou a trasením na našom spasení. To znamená, že my máme spolupracovať s Duchom Svätým, keď začne pracovať na našom ukrižovaní alebo našom „umieraní samému sebe“. Pavol hovorí: „Každý deň zomieram…“ (1.Korinťanom 15:31). Inými slovami povedal, že bol neustále vystavený „umieraniu svojho tela“. On nehovoril o fyzickej smrti, ale o smrti jeho vlastnej vôle a spôsobov.
Ak naozaj chceme žiť život Ducha, musíme dovoliť, aby zomrela naša vôľa a naše spôsoby, a musíme sa rozhodnúť pre Božiu vôľu. Môžeme rátať s Bohom, že nás bude viesť a chce, aby aj On mohol rátať s nami, že Ho budeme poslúchať.
BOŽIE SLOVO PRE TEBA NA DNES: Ak zomrieš sám sebe, budeš môcť dať svoj život do služby ostatným.