„Komu mám [ja Jeremiáš] hovoriť a komu osvedčovať, aby počuli? Hľa, ich ucho je neobrezané [nikdy neprijali zmluvu s Bohom ani neboli zasvätení jeho službe], a tak nemôžu pozorovať ušami. Hľa, slovo Hospodinovo im je na potupu; nemajú v ňom záľuby.“ (JEREMIÁŠ 6:10)
Zakaždým, keď k nám Boh rozpráva a my sa tvárime, akoby sme Ho nepočuli, naše srdcia sa stávajú trochu tvrdšími, až kým nedosiahneme bod, v ktorom je mimoriadne ťažké počuť Boží hlas. Nakoniec naša tvrdohlavosť otupí našu schopnosť Ho počuť. Zakaždým, keď sa otočíme chrbtom k veciam, o ktorých vieme, že je dobré ich spraviť, staneme sa tvrdohlavejší, až do bodu, kým neprestaneme počuť Jeho hlas úplne.
V dnešnom verši vidíme, že Boh chcel, aby Jeremiáš varoval svoj ľud pred bezprostredným zničením, ale oni neboli schopní počuť jeho hlas, pretože ich uši boli neobrezané (neboli v zmluve s Bohom). Aké tragické!
Oproti tomu v Jánovi 5:30 vidíme, že Ježiš mal posvätené (oddelené) ucho. Verím, že toto je jeden z najdôležitejších veršov, na tému počutia Božieho hlasu v Biblii: „Ja nemôžem robiť nič sám od seba (nezávisle, ale len vtedy ak som vyučený Bohom a dostávam Jeho príkazy). Ako počujem, tak súdim [rozhodujem tak, ako sa mi prikazuje, aby som sa rozhodol. Keď počujem hlas, tak rozhodujem], a môj súd je spravodlivý (správny), lebo nehľadám svojej vlastnej vôle [nechcem robiť to, čo sa páči mne, moju vôľu, môj zámer], ale vôľu toho, ktorý ma poslal, Otcovu.“
Ježiš neurobil nič, pokiaľ nepočul Otcov hlas. Predstavte si, aký odlišný by bol náš život, keby sme požiadali o Božiu radu ešte skôr, než by sme vstúpili do zmätkov, ktoré vytvárame, a potom potrebujeme, aby nás On zachránil, pretože sme nehľadali Jeho radu.
BOŽIE SLOVO PRE TEBA NA DNES: Počúvaj svoje srdce predtým, než urobíš rozhodnutia.