Potom riekol Boh: Učiňme [Otec, Syn a Duch Svätý] človeka na svoj obraz, podľa našej podoby,… 1.Mojžišova 1:26
Druhá kniha Samuelova, kapitola 9, rozpráva príbeh Mefibóšeta, vnuka kráľa Saula a Jonatánovho syna. Mefibóšet, ktorý bol v mladosti zmrzačený, mal o sebe veľmi zlý obraz. Namiesto toho, aby videl sám seba ako právoplatného dediča odkazu svojho otca a starého otca, považoval sa za niekoho, kto bude odmietnutý.
Keď si Dávid zavolal Mefibóšeta, ten padol pred kráľom na tvár a prejavil strach. Dávid mu povedal, aby sa nebál, že ma v úmysle poukázať mu milosrdenstvo kvôli Dávidovej zmluve s Jonatánom. Prvotná reakcia Mefibóšeta je významným príkladom zlého sebaobrazu, ktorý my všetci potrebujeme prekonať.
Ak máme sami o sebe zlý obraz, spôsobuje to, že namiesto vo viere pôsobíme v strachu. Pozeráme sa na to, čo je s nami zlé, namiesto toho, čo je správne s Ježišom. On zobral všetky naše hriechy a dal nám svoju spravodlivosť (2.Korinťanom 5:21). My môžeme s radosťou kráčať v realite tejto pravdy.
Milujem koniec tohto príbehu. Dávid požehnal Mefibóšeta kvôli Jonatánovi. On mu dal služobníkov, pole a postaral sa o všetky jeho potreby. Boh nás požehná kvôli Ježišovi!
Mefibóšet bol chromý a my si to môžeme dať do súvisu s našimi vlastnými slabosťami. My tiež môžeme mať spoločenstvo a jesť s našim Kráľom Ježišom, aj napriek našim chybám a slabostiam.
Máme s Bohom zmluvu, ktorá je spečatená a ratifikovaná krvou Ježiša Krista.