„A potom, keď sa naraňajkovali, povedal Ježiš Šimonovi Petrovi: Šimone Jonášov, či ma miluješ, viac ako títo [ostatní – svojim myslením, úmyselnou, duchovnou oddanosťou, ako ten, kto miluje Otca ]? A on mu povedal: Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád…“ (JÁN 21:15)
V dnešnom verši vidíme, že sa Ježiš opýtal Petra: „Miluješ ma?“ V skutočnosti Ježiš položil Petrovi rovnakú otázku ešte dvakrát. Do tretice bol Peter zarmútený, že sa Ježiš pýta stále tú istú otázku. Peter odpovedal: „Áno, Pane, vieš, že ťa milujem.“
Potom v Jánovi 21:18, nachádzame dôvod, prečo sa Ježiš pýtal Petra, či Ho miluje: „Ameň, ameň ti hovorím, že keď si bol mladší, opasovával si sa sám a chodieval si, kde si chcel; ale keď sa zostarieš, vystrieš svoje ruky, a iný ťa opáše a povedie, kam nechceš.“
Boh ma zastavil týmto veršom, pretože som mala svoj vlastný plán a kráčala som svojou vlastnou cestou. Ak naozaj chceme dokonalú Božiu vôľu, On nás môže požiadať, aby sme urobili veci, ktoré nechceme. Ak Ho však naozaj milujeme, urobíme to, čo nám hovorí a budeme v našich životoch kráčať po Jeho ceste.
Keď Ježiš povedal slová z Jána 21:18, verím, že nám tým ukázal, že keď sme boli mladí kresťania, boli sme menej vyspelí ako sme teraz a kráčali sme, kde sa nám zapáčilo. Ako mladí kresťania sme robili to, čo sa nám chcelo. Keď však dospievame, musíme vystrieť svoje ruky a odovzdať sa Bohu. Musíme byť ochotní nasledovať Ho na miesta, kde by sme možno nechceli ísť. Buďme rýchli nasledovať Ho, nech nás zavedie kamkoľvek chce.
BOŽIE SLOVO PRE TEBA NA DNES: Povieš dnes Bohu navždy svoje „áno“, aj keď nevieš, kde ťa to môže zaviesť?