„Keďže teda platí [dnes] ešte zasľúbenie, že vojdeme do Jeho odpočinku, bojme sa [nedôverujme tomu], aby nevysvitlo, že niekto z vás zaostal [a nedostal sa tam].“ (ŽIDOM 4:1)
Keď vyučujem o spravodlivosti, rada používam nasledujúci príklad a prosím vás, aby ste to aj vy vyskúšali. Posaďte sa na stoličku a potom si skúste znovu sadnúť. Viem, že to znie hlúpo, pretože už na stoličke sedíte. Akonáhle už ste na stoličke, nemôžete si na ňu sadnúť viac, ako už ste. Tá istá myšlienka platí aj pre spravodlivosť. Ježiš nás svojou obeťou zmieril s Bohom a nemôžeme urobiť nič, aby sme sa stali spravodlivejšími, ako nás On učinil. Naše správanie sa môže zlepšiť, ale nie dovtedy, kým úplne neprijmeme svoju spravodlivosť skrze Ježiša. Ježiš nás usádza do kresla spravodlivosti a my sa musíme naučiť relaxovať a prestať sa snažiť byť tým, kým už sme. Žiadne množstvo spravodlivých skutkov nás nikdy nemôže dať do správneho vzťahu s Bohom, len Kristus to môže urobiť. Apoštol Pavol to potvrdzuje, keď sa modlí, aby bol nájdený v Ňom, v Kristovi, bez vlastnej spravodlivosti, ale iba v takej, ktorá prichádza skrze viery v Kristovi (pozri Filipanom 3:9).
Keď naozaj porozumieme, že nemôžeme urobiť nič preto, aby sme sa stali spravodlivými, a že nemusíme Bohu nič dokazovať, potom môžeme odpočívať v dare spravodlivosti, ktorý nám Ježiš dáva. Urobí nás to odvážnymi v našich prosbách a dá nám presvedčenie, že je Božou túžbu dať nám odpoveď. Viem, že Boh nepočuje a neodpovedá na moje modlitby preto, že ja som dobrá. Počuje a odpovedá na moje modlitby, pretože On je dobrý!
BOŽIE SLOVO PRE TEBA NA DNES: Miluj to kým si, pretože ťa Boh stvoril svojimi vlastnými rukami.