Aby som mohol dať [útechu a radosť] smútiacim Sionu veniec (ozdobu alebo diadém) namiesto popola, olej radosti namiesto smútočného rúcha; [výrazný] chválospev namiesto malomyseľnosti;… Hospodin, aby sa oslávil. IZAIÁŠ 61:3
Boh sa o nás chce postarať, ale aby to mohol urobiť je dôležité, aby sme sa prestali obávať. Mnohí ľudia hovoria, že chcú, aby sa o nich Boh postaral, ale sami trávia dni obavami a snahou nájsť všetky odpovede namiesto toho, aby čakali na Božie vedenie. V skutočnosti sa váľajú vo svojom „popole“, no stále chcú, aby im Boh dal krásu. Aby nám Boh dal krásu, musíme Mu dať „popol“.
Dávame Bohu svoje starosti tým, že veríme, že sa o nás môže a postará sa. Židom 4:3 hovorí: „Lebo do odpočinku vchádzame my, veriaci (čo sa pridržiavame Boha, dôverujeme Mu a spoliehame sa na Neho),…“
Skrze vieru vstupujeme do Pánovho odpočinku. Strach je opakom viery. Starosti nám kradnú pokoj, fyzický nás vyčerpávajú a dokonca z toho môžeme aj ochorieť. Ak si robíme starosti, nedôverujeme Bohu a nevstupujeme do Jeho odpočinku.
Akú veľkú výmenu Boh zabezpečil. Vy dávate Jemu popol a On vám dáva krásu. Dáte Mu všetky svoje starosti a obavy a On vám dá ochranu, stabilitu, útočisko a plnosť radosti – privilégium, že sa o vás On postará.
Ježiš sa neobával a ani vy sa nemusíte obávať.