A bol tam nejaký človek, ktorý bol tridsaťosem rokov nemocný.
Keď toho videl Ježiš ležať [bezmocne] a poznal, že je už dávno nemocný, povedal mu. Či chceš byť zdravý? [Naozaj to myslíš vážne s uzdravením?]. Ján 5:5-6 (ROH)
Počas mnohých, mnohých rokov bola otázka: „Prečo ja, Bože?“ výkrikom môjho srdca, napĺňala moje myšlienky a denne ovplyvňovala môj postoj. Žila som na púšti sebaľútosti a to bolo problémom pre mňa, moju rodinu a Boží plán pre môj život. Cítila som sa, akoby mi niekto niečo dlhoval za to, ako so mnou v detstve zle zaobchádzali. Pozerala som sa však na ľudí, aby mi to splatili oni, namiesto toho, aby som hľadela na Boha.
Keď Ježiš stretol muža, ktorý ležal pri jazere Bethesda tridsaťosem rokov a čakal na zázrak, spýtal sa ho, či to s uzdravením myslí vážne. Mnoho ľudí by si prialo zázrak, no rovnako ako muž z tohto príbehu, nie sú ochotní vzdať sa svojej viny a sebaľútosti.
Boh nám chce dať krásu namiesto popola, ale my musíme byť ochotní pustiť popol! To znamená vzdať sa sebaľútosti, obviňovania a trpkých postojov. Tento deň môže byť novým začiatkom pre každého, kto je ochotný zabudnúť na minulosť a skutočne nasledovať Ježiša!
Môžeme byť v sebaľútosti alebo byť silní, ale nemôžeme byť oboje. Rozhodnite sa vzdať sebaľútosti, aby ste boli slobodní.