Tomu však, ktorý vás môže zachrániť od pádu a [vás] nepoškvrnených (bez viny a bezchybných) postaviť s plesaním pred svoju slávu… JÚDA 24
Mnohé deti, ktoré sa učia plávať, pociťujú pri plávaní v bazéne strach. Pokiaľ nie je pri nich ich rodič alebo iný dospelý, ktorému dôverujú, cítia sa neisto, pretože si uvedomujú, že voda siaha nad ich hlavu.
V rôznych bodoch nášho života sa môžeme všetci báť, že nám to „prerastá cez hlavu“ alebo máme pocit, že sme „mimo našu hĺbku“. Realita je taká, že bez Boha nám to bude vždy „prerastať cez hlavu“. Všade okolo nás sú v živote ťažkosti a výzvy. Niektoré sú malé a nepohodlné, iné sú veľké a zastrašujúce. Pokazí sa auto, stratíme prácu, zomrie kamarát alebo člen rodiny, dôjde k hádke, príde zlá správa od lekára. Keď sa tieto veci stanú, je ľahké prepadať panike, pretože máme pocit, že nám to „prerastá cez hlavu“.
Pravdou však je, že pokiaľ ide o kľúčové prvky života, nikdy sme nad nimi nemali úplnú kontrolu. Vždy sme boli závislí od Božej milosti, ktorá nás cez to previedla. Keď sme závislí na Ňom, môžeme odpočívať a byť v pokoji s vedomím, že On nás tým prevedie. On nás nikdy neopustí.
Si v bezpečí v náručí svojho Otca. Aj keď máš pocit, že ti všetko „prerastá cez hlavu“, On ťa drží Jeho milosťou.