„A riekol: Vyjdi, postav sa a stoj na vrchu pred Hospodinom. A hľa, Hospodin išiel pomimo. A najprv sa valil veľký vietor silný, ktorý podvracal vrchy a lámal skaly, pred Hospodinom. Ale Hospodin nebol vo vetre. A po vetre nasledovalo zemetrasenie; ale Hospodin nebol v zemetrasení. A po zemetrasení oheň; ale ani v ohni nebol Hospodin. A po ohni bolo počuť tichý hlas jemný.“ (1.KRÁĽOV 19:11-12)
Fascinovalo ma, keď som sa pred niekoľkými rokmi dozvedela, že niektoré kone majú to, čo sa nazýva „uzda“. Zatiaľ čo väčšinu koni je potrebné viesť remienkom pripevneným k zubadlu v ich ústach, niektoré kone majú jedno ucho „naladené“ na hlas svojho trénera. Jedno ucho načúva prirodzeným varovným zvukom okolo nich a druhé je citlivé na hlas trénera, ktorému dôverujú.
Prorok Eliáš mal „citlivé“ ucho. Keď mu prirodzené okolnosti dávali všetky dôvody na strach a on zúfalo potreboval počuť Boha, bol schopný urobiť čokoľvek, a použiť aj zmätok a hluk okolo neho. Pozrite, práve porazil 450 falošných prorokov v súboji medzi ich nemým bohom Baalom a jediným pravým Bohom. Teraz sa mu zlá kráľovná Jezábeľ vyhráža, že ho zabije. Potreboval vedieť, čo má robiť!
Stál na hore pred Bohom. Po horách sa preháňal silný vietor, došlo k strašnému zemetraseniu, a všade okolo vypukol požiar. Ale po požiari prišiel „tichý, jemný hlas“. Boží hlas k Eliášovi neprišiel v moci vetra, zemetrasenia alebo ohňa, ale v tichom šepote. Eliáš mal citlivé ucho, ktoré bolo trénované počuť svojho Pána, takže počul a urobil to, čo mu Boh povedal, a zachránilo mu to život.
Boh aj dnes hovorí ticho a šepká hlboko v našich srdciach. Požiadajte Ho, aby vám dal uši citlivé na počutie, aby ste mohli počuť Jeho tichý, jemný hlas.
BOŽIE SLOVO PRE TEBA NA DNES: Počúvaj Boha s „citlivými“ ušami.