Vo všetkom [bez ohľadu na okolnosti môže byť, byť vďačný a ďakovať] ďakujte [Bohu], lebo to je vôľa Božia [pre vás, ktorí ste] v Kristu Ježišovi [Zjaviteľovi a Prostredníkovi to bude] čo do vás.. 1.TESALONIČANOM 5:18 (ROH)
Po tom, čo nás Pavol v 1.Tesaloničanom 5:17 poučil, aby sme sa bez prestania modlili, verš 18 nás smeruje, aby sme ďakovali Bohu vo všetkom, bez ohľadu na to, aké sú naše okolnosti, pričom uvádza, že toto je Božia vôľa pre nás.
Tak, ako modlitba je životným štýlom, ktorý nás približuje k Bohu, to isté platí aj o vďakyvzdaní. Vzdávanie vďaky Bohu nie je len niečo, čo robíme raz za deň, keď si niekde sadneme a snažíme sa myslieť na všetko dobré, čo pre nás urobil a len povedať: „Vďaka, Pane“. Nie je to len niečo, čo robíme počas jedla. Môže to byť len prázdne náboženstvo, niečo, čo robíme jednoducho len preto, že si myslíme, že to Boh vyžaduje.
Skutočné vďakyvzdanie neustále prúdi zo srdca, ktoré je plné vďačnosti a chvály Bohu za to, kým On je, ako aj za to, čo robí. Nie je to niečo, čo sa robí preto, aby sme splnili požiadavku, získali priazeň, získali víťazstvo alebo sa kvalifikovali na požehnanie.
Typ vďakyvzdania, po ktorom Boh Otec túži, je úprimné, pravidelne z nás prúdiace vďakyvzdanie, pretože neustále vidíme a spoznávame, aký dobrý je k nám Boh v každom čase. Buďme vďační a povedzme Mu to!
Buďte vždy vďační, neustále oceňujte, vyznávajte a oslavujte Jeho meno v modlitbách, chválach a uctievaní.