„Amen vám hovorím, že kto by neprijal kráľovstva Božieho ako dieťa, nikdy nevojde do neho.“ (LUKÁŠ 18:17)
Boh počuje obyčajný aj najslabší výkrik a prijíma tie najdetskejšie prosby. Vychovala som štyri deti, teraz mám deväť vnúčat a môžem povedať, že deti nie sú komplikované. Deti nemajú problém povedať ti čo chcú, bežať do tvojej náruče, keď sú vystrašené, alebo ti dať veľký, vrúcny bozk aj bez zjavného dôvodu. Keď položia svojim rodičom otázku očakávajú, že dostanú odpoveď a my by sme mali mať rovnaké očakávanie, keď rozprávame s Bohom. Deti nie sú natoľko rafinované, aby skrývali čo je v ich srdciach alebo aby skrývali, že sa cítia dobre len kvôli následku, takže komunikácia s nimi môže byť jednoduchá a osviežujúca.
Boh chce, aby sme boli presne takí istí, keď s Ním rozprávame. Musíme prichádzať k Bohu s detskou jednoduchosťou a čakať, dychtivo počúvať, čo nám chce povedať. Rovnako, ako deti majú prirodzený sklon úplne dôverovať svojim rodičom, aj my musíme byť nevinní, čistí a zbavení pochybností, keď dôverujeme Božiemu hlasu. Keď sa budeme modliť s jednoduchou, detskou vierou, môžeme zažiť Boží zázrak – získame silu do práce a uvidíme, ako sa veci menia.
BOŽIE SLOVO PRE TEBA NA DNES: Keď sa budeš dnes modliť, povedz Bohu „Ocko“ a úplne sa Mu zdôver.