A toto je dôvera (ubezpečenie, privilégium, smelosť), ktorú máme v Ňom [sme si istí], lebo o čokoľvek prosíme (žiadame) podľa Jeho vôle (v súlade aj s Jeho vlastným plánom), počuje nás.
A keď (keďže) vieme, že nás počuje, o čokoľvek prosíme, vieme aj [s ustáleným a absolútnym poznaním] to, že nám splnil prosby, ktorými sme Ho prosili. 1. JÁN 5:14-15
V Jánovi 11:41-42, tesne predtým, ako Ježiš povolal Lazara von z hrobu, modlil sa: „Otče, ďakujem Ti, že si ma vypočul.“ Aká sebavedomá modlitba!
Satan nechce, aby ste aj vy mali takúto sebadôveru. Ale povzbudzujem vás, aby ste boli sebavedomí, keď sa modlíte. Rozhodnite sa, že ste veriaci, nie žobrák. Choďte k trónu v Ježišovom mene – Jeho meno pritiahne pozornosť!
Ako ľudské bytosti sa často tešíme, že poznáme niekoho dôležitého a môžeme spomenúť jeho meno v nádeji, že nám to poskytne priazeň a otvorí nám dvere. Ak to funguje pre nás, ako ľudské bytosti, len si pomyslite, ako dobre to musí fungovať v nebeskej oblasti – najmä keď používame meno, ktoré je nad všetkými ostatnými menami – požehnané meno Ježiš!
Keď sa modlíme v Ježišovom mene, predstavujeme Bohu všetko, čo Ježiš je. To nám môže dať veľkú dôveru, že Boh nás počuje a odpovedá na modlitby.
Choď k Bohu v modlitbe – v smelosti. S dôverou. V mene Ježiš.