Túžobne som očakával na Hospodina, a naklonil sa ku mne a počul moje volanie o pomoc. Vytiahol ma z hučiacej jamy, z bahnivého blata, a postavil moje nohy na skalu a stavia pevne moje kroky. – ŽALM 40:1-2
Drvivá väčšina ľudí dovolí, aby im Boh pomohol len vtedy, keď si myslia, že si to zaslúžia. Jedno obdobie vo svojom živote som aj ja bola taká. Celé roky som cítila, že Boh by mi mal pomáhať len vtedy, keď som si myslela, že som si to zaslúžila, keď som urobila dosť dobrých skutkov.
Tento druh myslenia nevytvára postoj vďačnosti a vďakyvzdania. Ak si myslíme, že si zaslúžime to, čo prijímame, tak potom to už nie je viac dar, ale odmena alebo „platba za poskytnuté služby“.
Rozdiel medzi prijatím toho, čo si nezaslúžime a prijatím toho, čo si zaslúžime, je rozdielom medzi milosťou a prácou.
Povzbudzujem ťa, aby si otvoril svoje srdce a dovolil Božej milosti, aby prišla do tvojho života a pomohla ti v tvojom každodennom chodení. Vždy si pamätaj, že ak sa cítiš frustrovaný, tak je to preto, lebo žiješ vlastným úsilím a potrebuješ sa vrátiť do Božej milosti tým, že Mu dovolíš pracovať cez teba
Nauč sa dovoliť Bohu, aby ti prejavil priazeň. Nesnaž sa zaslúžiť si Božiu pomoc a nechaj Ho uspokojiť každú tvoju potrebu.
Modlitba
Pane, uvedomujem si to bláznovstvo prijímať Tvoju pomoc len vtedy, keď cítim, že si to zaslúžim. Vzdávam sa svojich vlastných skutkov a prijímam Tvoju milosť. Ďakujem Ti za pomoc v každej situácii, aj vtedy, keď si to nezaslúžim.