Tí, ktorí so slzami rozsievajú, žať budú s plesaním. ŽALM 126:5
Pre mnohých z nás je odpustiť niekomu, kto nám ublížil, najťažšou časťou emocionálneho uzdravenia. Dokonca to môže byť kameňom úrazu, ktorý im bráni uzdraveniu. Tí, ktorých iní ťažko zranili, vedia, že je oveľa jednoduchšie povedať slovo „odpúšťam ti“, ako to naozaj urobiť.
Dovoľte mi povedať, po prvé, že nie je možné byť emocionálne zdravým a zároveň prechovávať voči niekomu horkosť, odpor a neodpustenie. Je to jed pre váš systém a je nemožné sa zlepšiť, ak ten jed je tam.
Keď som konečne dovolila Pánovi, aby začal pracovať v mojom živote, odhalil mi, že som sa skrývala za „dverami bolesti“ – bolestnými udalosťami a situáciami z mojej minulosti. Prejsť späť tými istými alebo podobnými dverami, byť vyslobodená a uzdravená pre mňa znamenalo, že by som musela znovu čeliť problémom, ľuďom a pravdám, ktorým som už v minulosti čelila a zdalo sa mi to ťažké, ba priam nemožné.
Nebojte sa bolesti pri uzdravovaní. Pokušenie utiecť od toho príde, ale Pán je blízko vás a chce vás previesť cez vaše problémy. Prechádzať tým je vždy lepšie, ako pred niečím utiecť. Vydržte všetko, čo potrebujete s vedomím, že na druhej strane vás čaká radosť.
Boh neprináša do nášho života zranenia a rany. Ale, ak sú nám v živote spôsobené, On je schopný premeniť ich na zázraky.