Prečo si smutná, moja duša, a prečo sa nepokojíš vo mne? Čakaj na Boha, lebo ho ešte budem chváliť, rôzne spasenie svojej tvári a svojho Boha. – ŽALM 42:5
Ľudia, ktorí zažívajú tragédiu, sa často stávajú citovo nestabilnými a nejakým spôsobom potrebujú vyjadriť svoj zármutok. Možno nekontrolovateľne plačú alebo sa žiaľ strieda s inými pocitmi úzkosti, keď to najmenej očakávajú. Zmätok, hnev, strach, depresia a vlny valcujúcich pocitov sú bežné. V období, ako je toto, je múdre pozrieť sa na kráľa Dávida.
V Žalme 42:5 vidíme, že keď sa Dávid cítil depresívne, nepodliehal tomu. Neupadol do toho a ani nespadol do zúfalstva. Popísal, ako sa cítil, ale nerozhodol sa žiť podľa svojich pocitov. Chválil Boh a dôveroval Mu.
Keď tragicky niekoho stratíme, väčšina z nás prechádza emocionálne ťažkým obdobím a vtedy si potrebujeme nájsť čas na smútok. Počas toho procesu nás Boh chce potešiť a dať nám potrebnú milosť, aby sme cez to prešli. Tí, ktorí chodia vierou v Boha, vyjdú z toho lepšie, ako do toho vošli.
Pokiaľ si práve teraz zranený kvôli strate v živote, chcem ti povedať, že je pred tebou nový začiatok. Dôveruj a chváľ Boha tak, ako Dávid. Čo satan použije na tvoje zlé, Boh môže obrátiť na tvoje dobré!
Modlitba
Pane, aj keď som zarmútený a depresívny, rozhodujem sa Ťa chváliť a dôverovať Ti. Tak ako hovorí Rimanom 8:28 verím, že Ty dokážeš všetko otočiť na moje dobro.