„Keď tedy máme, bratia, smelosť do vchodu do svätyne v krvi Ježišovej – ktorý to vchod nám vysvätil ako cestu novú a živú cez oponu, to jest cez svoje telo.“ (ŽIDOM 10:19-20)
Keď Ježiš zomrel, chrámová opona, ktorá oddeľovala Svätyňu Svätých, bola roztrhnutá zhora až dole (pozri Marek 15:37-18). To otvorilo cestu do Božej prítomnosti pre kohokoľvek. Pred smrťou Ježiša mohol ísť do Božej prítomnosti len veľkňaz, raz za rok, s krvou zabitých zvierat, aby prikryl svoje hriechy a hriechy ľudu.
Je príznačné, že trhlina na chrámovej opone bola zhora až dole. Chrámová opona bola taká vysoká a hrubá, že ju nikto nemohol roztrhnúť – bola však roztrhnutá nadprirodzene Božou mocou. Ukazuje to, že Boh svojmu ľudu otvára novú a živú cestu, ako sa k Nemu priblížiť, ako čítame vo veršoch pre dnešok.
Boh mal od začiatku túžbu po spoločenstve s človekom. Stvoril nás s týmto zámerom. Nikdy nechcel oddeliť ľudí od Jeho prítomnosti, ale vedel, že Jeho svätosť je tak mocná, že zničí všetko bezbožné, čo sa k nej priblíži. Preto, už predtým, ako mal človek prístup do Božej prítomnosti, musel byť zabezpečený spôsob, akým sa mohli hriešnici úplne očistiť.
Žijeme vo svete, ale nemáme byť ako svet (pozri Ján 17:14-16). Naše svetské a pozemské cesty nás oddeľujú od Božej prítomnosti a môžu nám zabrániť počuť Jeho hlas. Pokiaľ neustále vo viere neprijímame obeť Ježišovej krvi, ktorá nás očisťuje, nemôžeme si užívať intimitu a byť v správnom spoločenstve s Bohom.
BOŽIE SLOVO PRE TEBA NA DNES: Boh chce mať s tebou spoločenstvo, vojdi dnes slobodne do Jeho prítomnosti.