A Ježiš prospieval múdrosťou (v širokom a plnom chápaní) a vzrastom a milosťou (priazňou) u Boha aj u ľudí. LUKÁŠ 2:52
Ježiš od detstva chodil v nadprirodzenej priazni u Boha a u ľudí. V skutočnosti, keď začal svoju verejnú službu, bol taký populárny, že si len ťažko našiel čas, aby bol sám, modlil sa a mal spoločenstvo so svojim nebeským Otcom. Dokonca aj tí, ktorí v Neho neverili, spoznali, že sa teší Božej priazni. Keď farizeji poslali stráže, aby zatkli Ježiša, vrátili sa a povedali: „Nikdy nikto nehovoril tak, ako hovorí tento!“ (Ján 7:46). Až do úplného konca Jeho života, dokonca ja na kríži, bola uznaná táto zvláštna priazeň a moc (Lukáš 23:47-48).
To je spôsob, akým musíme vidieť sami seba: ako milovaní Pánovi! Nevidí nás ako slabé, bezmocné a hriešne stvorenia. Vidí nás odetých spravodlivosťou, obutých do topánok pokoja, ozdobených Božou výzbrojou a mečom Ducha v našich rukách, ktorým je Slovo Pánovo (Efezanom 6:13-17). Takto by sme mali vidieť sami seba.
Naše deti majú našu priazeň a kedykoľvek môžeme, pomôžeme im. Len si pomyslite, o koľko viac to musí platiť pre nás, ako pre Božie deti. Bez ohľadu na to, ako sa môžeme javiť sami sebe alebo iným, nikdy nesmieme zabúdať, že Boh môže urobiť, že svetlo Jeho priazne nám žiari presne tak, ako to urobil pre Ježiša!
Pozrite sa na seba spôsobom, ako vás vidí Boh a nadchnite sa pre svoje dedičstvo v Ňom.