A kto by mal majetok tohoto sveta a videl by svojho brata, že má nedostatok, a zavrel by pred ním svoje srdce, jako potom zostáva v ňom láska Božia? Moje dieťatká, nemilujme slovom ani jazykom, ale skutkom a pravdou. – 1. JÁNA 3:17-18
Boh vložil do každého kresťana súcit, no rozhodnutie je na nás, či si pred ním otvoríme alebo zatvoríme svoje srdce. Zistila som, že jedna vec, ktorá naozaj drží moje srdce otvorené pre súcit je, že sa vážne zamýšľam nad súčasnými potrebami vo svete.
Potrebujeme nasmerovať svoje myšlienky na tých, ktorí majú menej šťastia ako my a otvoriť si srdcia pre tých, ktorí trpia.
Čítaj 1. Jána 3:17-18. Naozaj milujem tieto verše, pretože konkrétne hovoria o tom, že ak vidím nejakú potrebu, nemôžem ju prehliadnuť a preniesť zodpovednosť na niekoho iného.
Nemôžem si ani myslieť, že táto potreba je taká veľká, že s ňou nemôžem nič urobiť, pretože to nie je pravda. V našej službe som zistila, že aj keď ty a ani ja nedokážeme urobiť v danej situácii všetko, predsa niečo urobiť môžeme. Tým niečím, čo urobiť môžeme je: priniesť ľuďom nádej.
Modlím sa, nech dovolíš, aby tvoje srdce bolo ešte viac otvorené pre súcit a pre potreby ľudí po celom svete.
Modlitba
Bože, nechcem žiť sebecky bez toho, aby som si uvedomoval potreby druhých. Otváram si srdce pre prijatie Tvojho súcitu, aby som mohol pomáhať druhým.