Tvoje slovo je sviecou mojej nohe a svetlom môjmu chodníku. – ŽALM 119:105
Pravdou je, že všetci máme priestor na rast a zlepšovanie sa v našom vzťahu s Bohom. Kedysi som bola odradená predstavou, koľko toho ešte mám pred sebou a zdalo sa, že mi to bolo pripomínané každý deň, niekedy každú hodinu. Niesla som neustály pocit zlyhania – pocit, že ešte nie som tou, akou by som mala byť, že sa dosť nesnažím a potrebujem sa snažiť viac. Napriek tomu, že som sa viac snažila, opäť som len zlyhala.
Teraz som si osvojila nový postoj: Nie som ešte tam, kde by som mala byť, ale vďaka Bohu, že nie som tam, kde som zvykla byť. Som v poriadku a som na svojej ceste!
Teraz celým svojím srdcom viem, že Boh sa na mňa nehnevá len preto, že som tam ešte nedošla. Teší Ho, že pokračujem a zostávam na ceste, ktorú pre mňa pripravil.
Pokiaľ ty aj ja budeme „naďalej pokračovať“, Boh bude potešený naším pokrokom. Zasľúbil nám, že mám bude svietiť na našej ceste. Možno nepoznáme tú cestu a možno z času na čas zakopneme, ale Boh je verný. On vidí tvoj pokrok, je na teba hrdý a pomôže ti zostať na tej správnej ceste!
Modlitba
Bože, nechcem byť odradený tým, kde sa nachádzam. Priviedol si ma dostatočne ďaleko a viem, že aj naďalej mi budeš svietiť na mojej ceste.