„Bože, ty si môj silný Boh. Hľadám ťa hneď za svitania…“ (ŽALM 63:1)
Niekedy sa čudujem nad tým, ako dlho dokážeme zápasiť so situáciou predtým, než si rozmyslíme, že potrebujeme rozprávať s Bohom a počuť Jeho hlas. Sťažujeme sa na svoje problémy, reptáme, hundreme, hovoríme o tom našim priateľom a rozprávame o tom, ako si želáme, aby s tým Boh niečo urobil. Bojujeme so situáciami v našich mysliach a emóciách, a často nedokážeme využiť výhody najjednoduchšieho riešenia aké existuje: modlitba. Ale čo je najhoršie, urobíme asi najsmiešnejšie vyhlásenie, aké človek pozná: „Myslím, že jediné, čo môžem urobiť, je modliť sa.“ Som si istá, že ste to už počuli a možno ste to aj sami povedali. Každému sa to stane. Všetci sme vinní, keď sa k modlitbe správame ako k poslednej možnosti a hovoríme veci ako: „Nič iné nefunguje, takže by sme sa mali modliť.“ Vieš čo mi to hovorí? Hovorí mi to, že v skutočnosti neveríme v silu modlitby tak, ako by sme mali. Nesieme bremená, ktoré nemusíme niesť – a život je oveľa ťažší, ako musí byť – pretože si neuvedomujeme, aká mocná je modlitba. Ak by to nebolo tak, rozprávali by sme s Bohom a počúvali, čo On hovorí o tom všetkom a nebola by to posledná možnosť, ale modlitba by bola našou prvou reakciou.
BOŽIE SLOVO PRE TEBA NA DNES: Urob modlitbu svojou prvou reakciou, nie poslednou možnosťou.