„Lebo ešte ani nemám slova na jazyku, a hľa, Hospodine, ty to vieš všetko.“ (ŽALM 139:4)
Pretože máme vzťah s Bohom ako jednotlivci – a On to tak chce – ako jednotlivci sa aj modlíme. Aj keď sa modlíme spolu s ostatnými, stále sme jednotlivcami, ale spojíme svoje srdcia s ostatnými ako jeden hlas. Počas tohto spoločného modlitebného času verím, že Boh chce oveľa viac, aby boli v jednote naše srdcia, než aby boli rovnaké naše metódy.
Keď hovoríme: „Pane, nauč ma modliť sa“, prosíme Ho, aby nás naučil modliť sa vlastným osobitným spôsobom a umožnil nám, aby naše modlitby boli ľahkým a prirodzeným vyjadrením toho, kým sme. Nemáme dovolené kontrolovať našu individualitu pri dverách do modlitebnej komôrky. Musíme prichádzať k Bohu takí, akí sme a potešiť Ho tým, že si bude užívať „originál“, ktorým nás stvoril. Musíme pristupovať k Bohu s našimi silnými stránkami, slabosťami, jedinečnosťami a všetkým ostatným, čo nás tak úžasným spôsobom odlišuje od ostatných ľudí na svete. Boh miluje stretnúť sa s nami tam, kde sme, rozvíja s nami osobný vzťah a pomáha nám rásť, aby sme sa stali tým, kým nás On chce mať. Je občerstvujúce uvedomiť si, že môžeme prísť k Bohu takí, akí sme a byť uvoľnení v Jeho prítomnosti.
Božie slovo pre teba na dnes: Nemusíš sa „nalíčiť“ skôr, ako sa priblížiš k Bohu.