„Bude volať na mňa, a ohlásim sa mu. Ja budem, s ním v jeho súžení, vytrhnem ho a oslávim ho.“ (ŽALM 91:15)
Raz jeden člen mojej rodiny urobil niečo, čo ma skutočne zranilo, cítila som sa odmietnutá. Potom, čo sa to stalo, sedela som v aute s emocionálnou bolesťou a povedala som: „Bože, potrebujem, aby si ma potešil. Nechcem sa takto cítiť. Nechcem byť zatrpknutá a nadávať. Rovnakým spôsobom ma už táto osoba zranila a nechcem, aby mi tým zničila deň. Ale mám problém to zvládnuť a musím Ťa požiadať o pomoc.“
Vieš čo sa stalo? Boh zobral bolesť a všetky moje zlé pocity vymizli! Koľkokrát sme sa však namiesto toho, že sme sa v modlitbe obrátili na Neho, obrátili na ľudí? Koľkokrát sme si mysleli, že ak im všetko povieme o tom, čo sa stalo, potešia nás, ale nestalo sa tak? Pravdou je, že rozprávanie o niečom, čo nás bolí, iba viac rozprúdi bolesť v našich emóciách a bude to ťažké prekonať. Máme sklon urobiť všetko, na čo si spomenieme skôr, než sa obrátime k Bohu ale situáciu aj tak nič nezmení. Mali by sme sa oveľa lepšie, keby sa našou prvou reakciou na každú núdzovú situáciu a každý druh emocionálnej bolesti stala modlitba. Ak budeme úplne závislí od Boha, ak Mu povieme, že Ho potrebujeme viac, ako kohokoľvek alebo čokoľvek, zažijeme v našom srdci veľké prielomy.
BOŽIE SLOVO PRE TEBA NA DNES: Nech je Boh prvý na koho sa obrátiš.