Nechcem predsa obetovať Hospodinovi, svojmu Bohu, obete, ktoré som dostal zadarmo. – 2. SAMUELOVA 24:24
Verím, že v Božej ekonomike nemá cenu vlastniť niečo lacné. Boh dal Svojho jediného Syna, aby nás oslobodil. Hoci nikdy nič nevyváži túto obeť, potrebujeme Mu obetovať niečo, čo má pre nás hodnotu. Kráľ Dávid povedal, že by Bohu nedal niečo, čo by ho nič nestálo. Naučila som sa, že skutočné dávanie nie je dávaním, pokiaľ to nepocítim.
Rozdávanie oblečenia a potrieb pre domácnosť, ktoré nepotrebujem, síce môže byť pekné gesto, ale nerovná sa skutočnému dávaniu. Skutočné dávanie je až vtedy, keď dávam niekomu niečo, čo si chcem ponechať.
Som si istá, že si už mal tieto obdobia skúšok, keď ta Boh požiadal dať niečo, čo sa ti páči. Keď si však uvedomíš, že Boh dal Svojho jediného Syna za nás z lásky k nám, nechceš sa rozdať aj ty?
Toto je jednoduchá pravda: Musíme dávať, aby sme boli šťastní a dávanie nie je skutočným dávaním, ak nás to nič nestojí.
Modlitba
Bože, chcem, aby moje dávanie bolo zmysluplné. Povedz mi, čo a kedy chceš aby som dal, aby som niekomu pomohol alebo ho požehnal. Chcem dávať druhým tak, ako Ty dal mne Svoju lásku.