„Každá horkosť a prchkosť a hnev (vášeň, zlosť, zlá nálada) a krik (hnev a nepriateľstvo, bitka) a rúhanie (zlé hovoriaci, urážlivý alebo rúhačsky jazyk) nech je odňaté od vás so všetkým, čo je nešľachetné.“ (EFEŽANOM 4:31)
Zahorknutosť voči Bohu je určitou prekážkou počutia Božieho hlasu. Kedykoľvek sa vás horkosť pokúsi zmocniť, odmietnite ju. Mnohokrát sa diabol snaží, aby sme si mysleli, že sme jediní, ktorí to majú ťažké. Nechcem znieť neempaticky, ale bez ohľadu na to, aké zlé sú vaše problémy, vždy môže byť niekto, kto je na tom ešte horšie.
Pracovala pre mňa žena, od ktorej manžel po tridsiatich deviatich rokoch manželstva odišiel. Jednoducho jej len nechal odkaz a odišiel. Bola to pre ňu tragédia! Bola som na ňu taká hrdá, keď za mnou po niekoľkých týždňoch prišla a povedala: „Joyce, prosím, modli sa za mňa, aby som sa nehnevala na Boha. Satan ma strašne pokúša, aby som sa hnevala na Boha. Ale ja sa nemôžem na Boha hnevať, je to jediný priateľ, ktorého mám. Potrebujem Ho!“
Horkosť sa pokúšala zakoreniť v srdci mojej priateľky, pretože jej život nebol taký, ako si predstavovala. Keď sme zranení, musíme si uvedomiť, že každý človek má slobodnú vôľu a nemôžeme ju ovládať, ani prostredníctvom modlitby. Môžeme sa modliť, aby Boh hovoril k ľudom, ktorí nás zraňujú, môžeme Ho požiadať, aby ich viedol, aby robili správne veci, ale v konečnom dôsledku je to tak, že ich musíme nechať, aby sa sami rozhodli. Ak sa niekto rozhodne, že nás zraní, nemali by sme obviniť Boha a zatrpknúť voči Nemu.
BOŽIE SLOVO PRE TEBA NA DNES: Ak si zranený, neobviňuj Boha. On je najlepší priateľ, ktorého máš.