Ale on, Ježiš [za seba], sa im nesveril, pretože on znal všetkých [ľudí] a že nepotreboval, aby mu niekto vydal svedoctvo o človekovi [nepotreboval od nikoho dôkaz], lebo on vedel, čo bolo v ktorom človekovi [mohol čítať srdcia ľudí]. – JÁN 2:24-25
Raz, po tom, ako som bola zatiahnutá do nepríjemnej situácie v cirkvi, ma Boh upozornil na Jána 2:24-25. Tieto verše hovoria o Ježišovom vzťahu k Jeho učeníkom.
Je zrejmé, že Ježiš im neveril. Mal s nimi vzťah a žil s nimi, no vedel, že nie sú dokonalí. Rozumel ľudskej povahe a dôveroval im vyváženým spôsobom.
Toto mi pomohlo uvedomiť si, že som dôverovala ľuďom v cirkvi takým spôsobom, akým som mala dôverovať len Bohu a z tohto dôvodu som ostala sklamaná.
V každom ľudskom vzťahu môžeme zájsť v dôvere len tak ďaleko, aby sme neprekročili zbožnú múdrosť, inak budeme zranení. Je ľahké spadnúť do pasce, mysliac si, že niektorí ľudia nás nikdy nezrania, ak však tieto štandardy nedodržia, zostaneme sklamaní. Nikto nie je dokonalý.
Dobrou správou je, že Boh je dokonalý a nesklame nás. Vždy je milujúci a dobrý. Nedôveruj ľuďom spôsobom, akým máš dôverovať Bohu, ale radšej sa Mu úplne odovzdaj. Len On sám je hodný úplnej dôvery.
Modlitba
Bože, žiadny človek nie je dokonalý, no Ty si. Vždy Ti chcem dôverovať a verím, že ma nikdy nesklameš. V Tvojej dokonalosti dnes nachádzam útechu