A my sme poznali [rozumieme, rozoznávame, uvedomujeme si pozorovaním a skúsenosťou] a uverili lásku, ktorú má Boh v nás. Boh je láska, a ten, kto zostáva v láske, zostáva v Bohu, a Boh v ňom. – 1. JÁN 4:16
Prvý Ján 4:16 zdôrazňuje, že si musíme byť vedomí lásky, ktorú k nám Boh má. Je jednoduché povedať „Boh ma miluje“ bez toho, aby sme porozumeli, čo v skutočnosti hovoríme. Poznanie Jeho lásky k nám by nemalo byť iba nejakým Biblickým faktom, ktorému rozumieme v našej mysli, ale živou realitou nášho života.
Tento verš hovorí: „Boh je láska, a ten, kto zostáva v láske, zostáva v Bohu, a Boh v ňom.“
Slovo zostáva v tomto verši znamená „prebývať, žiť v“. Netýka sa to návštevy, týka sa to prebývania alebo zostávania.
Božia láska nie je iba prchavý pocit či fakt, ktorý je potrebné si zapamätať. Jeho láska tu zostáva. Nezostáva iba v dobrých časoch a odchádza, keď sa dejú zlé veci. Božia láska vždy zostáva, aby sme my mohli zostať v Jeho láske.
Každý z nás vie zožať väčšiu úrodu kresťanskej zrelosti, keď sa tlačíme do Božej lásky. Porastieš aj v ťažkých časoch, ak zotrváš v úžasnej láske, ktorú Boh pre teba má.
Modlitba
Pane, dnes chcem zostať v Tvojej láske, ktorú pre mňa máš. Tak veľa vecí sa mení, ale Tvoja láska ma nikdy neopustí, preto sa rozhodujem zostať zakorenený v Tvojej úžasnej láske.